Nadčasové vitráže

21. storočie – vek, ktorého pilierom je veda a technika, expresný pokrok, vízie a investície. Ešte v roku 1981 sa otvorila i brána do modernej éry, ktorá má podtitul nanotechnológia. Na túto tematiku som nedávno objavil veľmi dobrý web. Tunelový mikroskop odhalil tajomstvo atómov, z ktorých je tvorené všetko na zemi. Pod každú vec, predmet, detail v našom živote, ako je jedlo, budovy, oblečenie alebo naše vlastné telo, sa podpísali tieto maličké častice.

Aj keď je nanoveda moderné odvetvie, ktoré využíva najnovšie technológie, nanomateriály boli hitom celé stáročia, aj keď si nikto neuvedomoval ich nadnesenosť. Majstri, ktorí vytvárali nádherné vitráže v stredovekých kostoloch, netušili, že proces, ktorý využívali pri svojej práci, mal za následok zmeny v štruktúre materiálov, s ktorými pracovali.

Skúsme teraz aj my nazrieť do tajov magických vitráží, ktoré sa nám zdanlivo spájajú s dobou dávno minulou, no predsa sú také blízke súčasnému nanotrendu.

Firmy a drobní podnikatelia zaoberajúci sa vitrážami vedia, že v ponuke je viac ako tisíc najrôznejších skiel, ktoré sa dajú reálne využiť. Každé z nich má svoje meno a vďaka špecifickým vlastnostiam sa hodí na konkrétny druh vitráže, a teda je pripravené splniť individuálne podmienky klienta. Kým napríklad také zafarbené sklá – opály sa hodia do lámp a umelého presvetľovania, tak tzv. katedrály sú ideálne do okien. Po odsúhlasení typu skla či motívu, ako aj po zladení predstáv zákazníka a rád výrobcu, sa pristupuje k vytvoreniu šablóny o veľkosti 1:1. V tomto štádiu by už malo byť jasné, aká technika zasklievania sa použije, ale aj to,  či bude vitráž vložená do rámu alebo dvojskla. Nemenej dôležité je objasnenie polohy a tvaru. Šablóna sa následne odkopíruje a originál sa rozstrihá.

Techniky, ktoré sa najčastejšie pri výrobe vitráží využívajú sú:

• OLOVENÁ TECHNIKA– ide o akúsi klasiku, kedy sa narezané sklo vkladá do olovených prútov. Tie sa potom zacínujú a môžu sa patinovať do čierna alebo medena. Dôraz treba klásť na presnosť, v opačnom prípade bude zle narezané sklo do seba ťažko zapadať. Ide o prácu precíznu, preto je dôležité, aby bol majster vysoko trpezlivý a zodpovedný. Nie každý túto techniku ovláda. Takéto vitráže sú využité v nejednej historickej pamiatke.
• PIESKOVANIE – pieskuje sa na sklá s rôznou čírosťou. Najobľúbenejšie je však tzv. satináto sklo, ktoré pripomína staré lepty. Pri formovaní motívu sa využíva ručne vyrobená pieskovacia fólia, alebo rôzne laky na vykrytie určitých časti skla, ktoré nemajú byť zapieskované.
• TIFFANY TECHNIKA – v tomto prípade má vitráž menšie spoje, používa sa na menšie závesné kúsky alebo lampy. Princíp je jednoduchý – farebné sklo sa nareže tradične podľa šablóny, obrúsia sa hrany a tie sa potom obalia samolepiacou medenou páskou. Na záver sa všetko zletuje cínom.
• MAĽBA NA SKLO – i maľba sa využíva ako súčasť vitráží, no nikdy ju úplne nenahradzuje. Ide o vysoko odborný a tak trocha alchymistický proces. Tajomstvo namiešaných farieb si každý majster starostlivo stráži. Farby sa pália v peci pri teplote 580 – 620 stupňov Celzia. Jeden kúsok skla sa musí páliť viackrát.

Na vyvolanie luxusného a majestátneho dojmu sa neraz využíva pri výrobe vitráži i zlato a striebro. Kliknite sem pre viac info o zlate.

Nielen pred stovkami rokov vytvárali časti skiel rôznu farebnú podívanú. Vitráže sa považujú za nadčasové a sú v kurze stále. Nezvažuje i vy nejaký extra kúsok? Čo takto oživiť vchodové dvere alebo verandu? Vaša domácnosť tak naberie nádych stredovekého umenia, ale i modernej nanotechnológie.